Dobrovoľníctvo v Kambodži

Keď sme sem prišli, zaplavila nás prílivová vlna usmiatych tvárí – všetky vykrikovali, klaňali sa a objímali nás. Od momentu, keď sme prešli cez bránu, volali nás „Ma! Ma!“. Bolo to neočakávané, hoci nie nezvyčajné – ako sme zistili neskôr. Dom má veľmi príjemnú atmosféru a všetky deti sa zdajú byť veľmi šťastné. Opatrovatelia odvádzajú fantastickú prácu: robia deťom dozor, umývajú ich, ukladajú do postieľok a varia im.

Tunajšie deti, na rozdiel od väčšiny detí v našom rodnom Škótsku, veľmi zriedka nechajú vo svojej miske nedojedené čo len zrnko ryže. Na druhej strane my so stravou bojujeme. Každé jedlo pozostáva z varenej ryže, ku ktorej pridávame rozličné zmesi mäsa a zeleniny. Našimi prvými raňajkami  bola varená ryža a celá smažená ryba. Odvtedy sme už jedli žaby, kuracie nôžky a mnoho podivných zmesí nedefinovateľných druhov mäsa, ktoré o kostiach ani len nechyrovali. Napriek nedostatkom, pokiaľ ide o chuť a vzhľad, je táto strava veľmi výživná a deti, ktoré boli predtým podvýživené, majú teraz zdravé a príjemne zaoblené tvary.

Vďaka vynikajúcej starostlivosti personálu Magny, deti v Group Home Takhmao sú také plné vitality, že by bolo veľmi ľahké zabudnúť na závažnosť ich situácie. Avšak ten čas, ktorý sme strávili ako dobrovoľníčky v nemocnici v Chyey Chumneas s hospitalizovanými deťmi, kde niektoré boli úplne vyziabnuté, alebo sa liečili z nebezpečných infekcií, nás znepokojil dostatočne a umožnil nám ešte viac si uvedomiť nebezpečenstvá vírusu HIV. Ale aj tak: Je to veľmi vďačný pocit, keď vidíme deti, že sa majú dobre.
Mnohé z detí, s ktorými žijeme, majú za sebou veľmi smutnú minulosť. Nikekedy je až ťažké uveriť im, keďže vyzerajú byť v poriadku: Sú stále hravé, usmievavé a ochotné robiť neplechu. V porovnaní s tým je starostlivosť o deti priamo v ich domovoch odlišná a dojímavá, keď sami na vlastné oči vidíme, v akých tragických, niekedy až zúfalých situáciách  sa deti a ich rodiny nachádzajú. V týchto prípadoch je pomoc Magny nevyhnutná a nás naozaj napĺňa hrať dôležitú úlohu v takejto užitočnej práci. Iné návštevy zasa znamenajú stretnutie so zdravými deťmi a rodinami, ktorým sa darí, čo je nádherné – najmä v najproblematickejších oblastiach Phnom Penh. Toto sú oblasti, ktoré turisti nikdy nenavštívili a v ktorých máme pocit, ako by sme zažívali viac z tej skutočnej Kambodže.

Ako cudzinci sa v týchto oblastiach stávame stredobodom záujmu. Niektorí ľudia sa nás boja, zatiaľčo iní na nás idú oči nechať! V každom prípade, intenzívne zízanie sa pre nás stáva menej nepríjemným, keď nám sociálni pracovníci preložia vety divákov – primárne sa to vždy týka našich veľkých alebo krásnych nosov. Pocit byť etnickou menšinou je pre nás novou skúsenosťou. Niekedy to človeka zneistí – keď si nás náhodní okoloidúci na ulici fotia. A niekedy to zasa človeka podráždi – keď sú k nám nepríjemní na trhu alebo na motorke.
Presun na motocykli je pri našej práci nepostrádateľný. Keď sme sa o tom dopočuli po prvý raz, predstava, že si máme sadnúť na motorku cudzieho muža a pokúsiť sa nedotýkať sa ho, bola veľmi desivá. Bolo to predtým, než sme videli cesty, kde ľudia kľučkujú a vchádzajú do cesty z oboch smerov na oboch stranách vozovky. Naša prvá jazda bola naozaj desivým a napínavým zážitkom.  
Cítili sme aj najmenšiu hrudku či náraz, tisli sme sa k sebe aj na každej odbočke na ceste a v každej minúte sme boli presvedčené, že vyletíme zo sedadla. Teraz už prežívame svoje cesty pohodlnejšie a príjemnejšie, keďže viac pozornosti venujeme tomu, kam ideme, než tomu, čo sa deje na ceste. Takisto sme sa naučili, ako cenu za jazdu zjednať zo šiestich na jeden dolár – stačí použiť niečo, čo je v tejto krajine nevyhnutné: úsmev.

Takéto malé úspechy prispievajú k tomu, aby sme sa tu cítili čoraz viac doma. Sme nadšené z toho, o koľko viac dosiahneme za rok a ako veľa sa naučíme od tejto krajiny a od jej priateľských obyvateľov. Naozaj sa tešíme na to, ako budeme pomáhať Magne vylepšiť životy týchto roztomilých malých detí, ktoré už tak dobre poznáme.
Catriona a Megan zo Škótska pracujú pre Magna deti v núdzi v Kamboži od augusta 2008.