V boji s koronavírusom nám mohli pomôcť príklady z Afriky. Ich chráni nezáujem.

Článok bol publikovaný na Forbes dňa 20.03.2020

Úplná zmena nášho životného štýlu. Kým celý svet sleduje chorobu spôsobenú koronavírusom, sú krajiny, ktoré sa v epidémiách zmietajú pravidelne a dokonca roky. Napriek tomu, že sa tieto situácie podľa vedúcej operačnej sekcie organizácie MAGNA Denisy Augustínovej nedajú úplne porovnávať, z epidemologických nákaz, ako je ebola, cholera či dokonca osýpky, sa môžeme poučiť aj na Slovensku.

Aj keď sú spomínané epidémie typické pre krajiny ako Konžská demokratická republika, Južný Sudán či Haiti a vyspelý svet si ich väčšinou ani nevšimne, karta sa otočila. Súčasnú pandémiu nového ochorenia Covid-19 vnímame ako najväčšiu za posledné desaťročia a pýtame sa, ako je možné, že sa vyvinula do takýchto rozmerov vo vyspelom svete. Odpoveď je jednoduchá: popularita leteckej prepravy a nepripravenosť.

„Myslím si, že za rýchlym šírením je interkonektivita celého sveta leteckou dopravou. Práve tak sa dostal vírus z Číny na celú planétu. Krajiny reagovali neskoro, informácie z Číny boli v prvej fáze obmedzené, neskôr aj vyspelými krajinami ignorované,“ vysvetľuje Augustínová z humanitárnej organizácie MAGNA, ktorá zabezpečuje lekársku a sociálnu starostlivosť deťom a rodinám v krízových oblastiach sveta.

V rámci pomoci pre Slovensko zabezpečila organizácia 1200 respirátorov pre bratislavské Kramáre. Podľa Augustínovej však bolo v prvom rade chybou, že sa dlho zisťovalo, ako sa koronavírus šíri, a nezastavili sa lety z postihnutých oblastí.

Zlyhalo vyspelé ľudstvo

K zásadným činom prišlo až v čase, keď bola nákaza rozšírená v mnohých krajinách. Podľa Augustínovej však ľudstvo v tomto prípade zlyhalo v globálnom meradle a pomôcť teraz môžu najmä izolácie miest a prísne karantény. To, s čím nám môžu ísť krajiny postihnuté ebolou či osýpkami príkladom, je boj s epidémiami už od počiatku. „Pripravujeme sa vždy na tie najzložitejšie scenáre vopred a reagujeme až v momente, keď krízová situácia nastane. K tomu môže pomôcť dostatok zásob, ochranných pomôcok, snaha motivovať zdravotnícky personál,“ hovorí Augustínová. V súčasnej situácii však vidíme, že niektoré európske krajiny idú úplne opačným smerom ako cestou najhoršieho možného scenára, o príprave urgentných zásob nehovoriac.

Hovoríme však o nákazách v krajinách, kde často chýba základná infraštruktúra a zdravotnícke systémy. Najjednoduchšie sa situácia ilustruje na príklade aktuálnej a zároveň druhej najväčšej epidémie eboly v histórii, na ktorú zomrelo viac ako 66 percent všetkých pacientov (na porovnanie: na ochorenie spôsobené koronavírusom podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie zomiera 3,7 percenta nakazených, iné odhady hovoria o 3 – 5 percentách, v niektorých oblastiach sa môžu tieto počty zdvojnásobiť).

Napriek tomu, že ide o vysokonákazlivé ochorenie, ebola sa nerozšírila z východnej časti Konga. Je to spôsobené viacerými faktormi: vývoj vakcíny, ale aj fakt, že ide o málo rozvinutú oblasť, z ktorej ľudia masovo necestujú. „Nie, že by nechceli, ale vlastne ani nemajú veľa spôsobov, ako. Navyše mnohé z možností presunu boli po vypuknutí eboly zastavené,“ hovorí Augustínová.

Obavy, ktoré mala v súvislosti s nákazou organizácia MAGNA, ale aj úrady, spočívali v tom, že sa nákaza rozšíri pre kultúrne zvyklosti a rituály tamojších obyvateľov. K rýchlemu zvládnutiu situácie nepomohlo ani takmer neexistujúce zdravotníctvo. Dobrou správou pre tento región je, že po necelých dvoch rokoch boja nezaznamenali nový prípad ochorenia už niekoľko týždňov, preto sa zdá, že je epidémia zvládnutá.

Stop ešte na letisku

Tieto choroby sa, až na ojedinelé výnimky, darí neprenášať do vyspelých krajín. Africké štáty sa však podľa Augustínovej obávajú, že aj keď ich ochorenie Covid-19 nezasiahlo v plnej sile teraz, môže sa tak stať v ďalšej vlne. Vzhľadom na takmer neexistujúce zdravotnícke systémy to môže mať fatálne následky. „Ich jedinou šancou je zastaviť koronavírus ešte pred príchodom do krajiny, respektíve na letiskách,“ uvádza s tým, že niektoré africké krajiny chráni nezáujem turistov, obmedzené letecké spojenie a zložitá vnútorná situácia.

S touto témou úzko súvisí aj očkovanie. To, čo je otázkou života a smrti pre ľudí v Kongu, ktorí aktuálne bojujú aj s najväčšou epidémiou osýpok, je pre ľudí z vyspelého sveta ovplyvnené antivakcinačnou loby. V momentálnej vlne zomrelo v Kongu na osýpky 6-tisíc ľudí, a to prevažne detí. Podľa Augustínovej zaočkovali tímy MAGNA za 1,5 mesiaca viac ako 230-tisíc mladistvých. To sa rovná počtu všetkých detí do päť rokov na Slovensku.

„Myslíte si, že niekto očkovanie odmietol? Aj v nedostupných, málo rozvinutých oblastiach v týchto krajinách postihnutých humanitárnou krízou ľudia vedia, že očkovanie môže ich deťom zachrániť život,“ vysvetľuje.

Na súčasné koronavírusové ochorenie, ktoré trápi najmä vyspelé krajiny, však vakcína zatiaľ neexistuje. Augustínová pripomína, že na Slovensku by sa malo stať zdravotníctvo prioritou číslo jeden a podstúpiť úplnú reformu. Avšak ukazuje sa, že ani systémy, aké má napríklad Taliansko, nedokážu nápor pacientov zvládať, ak dôjde k reakcii neskoro, ako sme boli svedkami v priamom prenose.

Vážme si pohodlie nášho domova

Odborníci neustále prízvukujú, že to, čo môžeme urobiť my, je najmä umývanie rúk, eliminovanie sociálneho kontaktu, nosenie rúšok. „Zákaz spoločenských podujatí môže riziká podstatne eliminovať, aj keď to pre nás znamená zásadnú zmenu životného štýlu,“ dodáva vedúca operačnej sekcie organizácie s tým, že v Libanone, kde aktuálne vlna nákazy hrozí, zmena životného štýlu nie je témou dňa. Do krajiny totiž pre sýrsku vojnu prišlo 1,5 milióna utečencov, ktorí žijú v provizórnych podmienkach už niekoľko rokov.

Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií sa mali viacerí stretávať v uplynulých týždňoch s rodinnými príslušníkmi z Iránu, ktorý patrí k celosvetovo najkritickejším miestam s výskytom koronavírusu. „Neviem si predstaviť ako sa bude dodržiavať karanténa v provizórnych stanoch a prístreškoch o to viac, že v Libanone stále panuje zima. Dnes mi naši zdravotníci potvrdili zhoršenie situácie aj v rámci Sýrie, kde je vzhľadom na ťažkú humanitárnu katastrofu situácia s Covid-19 ťažko kontrolovateľná,“ hovorí Augustínová na záver. Jediné, čo je podľa nej možné v tamojších podmienkach zatiaľ robiť, je osveta a distribúcia hygienických pomôcok a poskytovanie zdravotnej pomoci priamo v teréne.