Deti a matky z krajiny za kopcom, kde svetlo znamená smrť

Každý druhý utečenec zo Sýrie v Libanone je dieťa. Pri spojení „každý druhý“ sa niektorým z nich vybaví v pamäti kruté vraždenie. V zástupe na školskom dvore prežil len každý druhý žiak.

Malá Nayla mala hlavu úplne bez vlasov. Nehovorila, trpela insomniou, čiže poruchou spánku. Nevedela vyjadriť, čo sa stalo, čo videla, aké hrôzy prežila. Všetky pochované hlboko v jej vnútri. Na kliniku MAGNA v meste Baalbek v Libanone ju priniesol pred dvoma rokmi jej otec. Dopočul sa, že naši psychológovia pomáhajú deťom, ktoré majú, kvôli brutalite sýrskej vojny, nepredstaviteľné psychické problémy. Lekári už odborne nehovoria o post-traumatickej stresovej poruche. Intenzita násilností a hrôz, ktoré zažili deti ale aj dospelí v sýrskej občianskej vojne, či počas nadvlády Islamského štátu alebo po nej, je taká, že z odborného hľadiska už lekári hovoria o rozklade osobnosti.

Po kúskoch psychológovia skladali obraz o tom, čo ovplyvnilo prežívanie dnes už 6-ročnej Nayly tak, že rok nemohla spať, chodila len po špičkách a neopúšťala bezpečie svojho domova, teda jeho ruín, keďže jej rodina pochádza z Rakky, kde žili v čase najbrutálnejšej nadvlády Islamského štátu. Jej otec postupne pomohol odkryť hrôzy. Zväčša utekali počas nocí v tme, cez deň sa snažili oddychovať, po prežitých hrôzach spánok neprichádzal. Opisoval, ako pri úteku z mesta, videli telá obetí, ale aj to, že raz sa Nayla vyšmykla z akého takého bezpečia domova a išla hľadať svojich kamarátov, lebo sa chcela hrať. To, čo videla ale ťažko spracuje aj mozog dospelých. Bojovníci Daeš – Islamského štátu hrali na ulici futbal. S hlavami jej kamarátov, za ktorými sa išla hrať. Mala som čo robiť aj ja, len pri tom, ako som to z úst jej zdevastovaného otca počúvala. Čo vidia deti Sýrie keď zavrú oči? Čo cítia, keď si spomenú na život predtým než začali miznúť susedia, kamaráti, domy, lieky, jedlo z regálov obchodov a padali bomby z neba?

V Libanone žije najviac utečencov na počet obyvateľov na svete. Oficiálne je zaregistrovaných 950.000 sýrskych utečencov, neoficiálne ich je viac ako 1,5 milióna. Vláda odmietla vytvorenie utečeneckých táborov, preto žijú v opustených domoch, v opustených hospodárskych budovách a v neformálnych usadlostiach, ktoré tvoria stany a svojpomocne vybudované prístrešky. Najviac ich takto žije práve v oblasti Baalbek-Hermel, kde pôsobí aj MAGNA. Pred pár týždňami napadlo vo veľkej časti krajiny od pol metra až do dvoch metrov snehu. Priniesli ho smršte zo Stredozemného mora. Stany utečencov sa prehýbali pod ťarchou bielej pokrývky, desiatky tisíc ľudí v nižších polohách, ohrozovali povodne z prívalových dažďov. Sneh a dážď obmedzil dočasne aj pohyb našich mobilných tímov. Tímy lekárov v rámci mobilnej kliniky MAGNA s ňou každodenne vyrážajú zo statickej kliniky v meste Baalbek na návštevy odľahlých usadlostí, kde poskytujú lekársku pomoc sýrskym utečencom ale aj miestnym obyvateľom v núdzi. Zdravotná starostlivosť tu totiž nie je samozrejmosť a v oficiálnych zariadeniach je drahá. Tiež predstavuje hlavný dôvod zadĺženia sýrskych utečencov.

Zlé počasie, nedostatočné vykurovanie stanov a prístreškov v táboroch-netáboroch. Oblečenie, ktoré sotva odolá zimnému obdobiu. Na nohách gumáky, tak sa deti bežne brodia zmesou žltého bahna a bieleho snehu. Mnohé z nich prežili celý svoj život na úteku. Teda väčšinu z neho v provizórnych stanoch a šiatroch v Libanone. To je všetko, čo poznajú. Mnohí sú mladší ako vojna v Sýrii, ktorá začala v roku 2011 a podľa odhadov už stála životy asi pol milióna ľudí.

Čo je pre nich Sýria? Nevedia odpovedať na túto otázku.
Tí najmladší vedia len, že doslova za kopcom je krajina, v ktorej žili ich predkovia. „Tam kde svetlo znamená smrť,“ hovorí jedno zo starších dievčat. Prečo? Bombardovanie a ostreľovanie, totiž na nočnej oblohe svietia. Snaha uniknúť pred týmto svetlom, ktoré zabíja. To je všetko, čo si zo svojej rodnej krajiny a zo svojho detstva v nej pamätajú. Aj dnes majú v očiach stres, návaly úzkosti, trpia nespavosťou a psychickými problémami.

No sú medzi nimi aj deti, ktoré si bohužiaľ pamätajú viac. Stačia len dve slová: „Každý druhý.“ Keď ich vojaci prinútili postaviť sa do zástupu na školskom dvore, každého druhého zabili. Čo cítili? Čo prežívali vo svojich detských dušiach, keď sa prizerali smrti najbližších priateľov, bratov, bratancov, či známych? Hlboké rany v duši, život na úteku, chudoba, choroby, nedostatočná zdravotná starostlivosť, každodenná realita ich života po tom, ako si zachránili život.

Deti zo Sýrie často nevedia slovami vyjadriť čo prežili. Kreslia si, nie len tak pre zábavu, ale s pomocou psychológov MAGNA tak vyjadrujú svoje pocity, kreslením rozprávajú svoje traumy a snažia sa spracovať, pre nás nepredstaviteľné, hrôzy vojny. Na výkresoch sú tanky, lietadlá, vybuchujúce bomby, telá obetí. A oči. Otvorené oči na tvárach svojich kamarátov poliatych krvou.

Aj malá Nayla kreslila ruiny domov, hlavy, hlavy svojich kamarátov, ktorých zavraždili zbytočne a nezmyselne. Aj jej tváre majú veľké otvorené oči. Pod dohľadom našich psychológov tak potvrdzovala slová svojho otca. Po špičkách chodila preto, lebo sa bála, že stupí na hlavu, či telo. Postupne uvoľňuje traumatizujúce zážitky zo svojho vnútra, vďaka terapii sa zlepšila v škole. Do ktorej najprv ani zo strachu nechcela chodiť. Nechcela mať kamarátov, nechcela sa k nikomu priblížiť a znova o neho prísť. Bola uzavretá, nevedela si zapamätať ani základné učivo.

Vniektorých neformálnych utečeneckých usadlostiach sa nám podarilo v spolupráci s komunitami ich obyvateľov postaviť ošetrovne, ktoré slúžia aj ako spoločenské miesto pre komunitu. V presne určenom dni v týždni v nich ordinujú MAGNA lekári a psychológovia. Majú priestor na vyšetrenie a ošetrenie, ale aj na psychologickú pomoc. Za deň k nám príde hľadať pomoc aj 200 ľudí. Horúčky, kašeľ, hnačky, zápaly pľúc, ochorenia obličiek či neliečené zranenia, s tým všetkým sa musia moji kolegovia vysporiadať. Keď sa nedávno robil veľký prieskum zraniteľnosti sýrskych utečencov v Libanone ukázalo sa, že až 41 percent detí do 2 rokov bolo krátko pred ním choré (v roku 2017 to bolo len 34%).

Na zemi neďaleko jednej z našich dočasných ošetrovní v neformálnej utečeneckej usadlosti Chaat v Libanone, kam lekársky tím MAGNA prišiel podľa harmonogramu, sedia tri ženy. Spolu s nimi naša psychologička Rayan. Hovorí s nimi, presviedča, no ženy majú strach vojsť do ošetrovne. Stále sa držia spolu, dve mladšie jedna staršia. Nerozdeľujú sa. Takto prežili hrôzy v Sýrii napriek tomu, že si mnohokrát mysleli, že prišiel ich posledný moment. Držia sa pocitu, že spolu sa udržia pri živote aj tu v Libanone. Rayan sa ich napokon podarí presvedčiť, aby aspoň spoločne vošli do ošetrovne. Tak ako tisícky iných žien, ktorým sa podarilo dostať do Libanonu, prišli vo vojne o rodinu, boli týrané a znásilňované. Osamelé ženy na úteku to však nemajú o nič ľahšie ani dnes.

Prežiť v Libanone je pre sýrskych utečencov náročné. Tri štvrtiny z nich žijú pod hranicou chudoby. Nemajú si z čoho zaplatiť lekársku starostlivosť, stravu, či nájom pôdy, na ktorej majú postavené svoje dočasné útočisko. Nehovoriac o tom, že ak ich majiteľ pozemku vykáže, musia sa zbaliť a odísť inam, kde opäť začínajú odznova. K poldruhamiliónu sýrskych utečencov treba ešte prirátať viac ako 250.000 palestínskych utečencov, ktorí v krajine žijú už roky.

Práce v Libanone nie je dosť, sužujú ho ekonomické problémy. Má tretí najväčší dlh zo všetkých krajín sveta a ekonomické reformy sú nevyhnutné. Bez peňazí zo zahraničia by krajina, ktorú naplno zasiahla Sýrska kríza, nefungovala. Štvrtina jej šesť miliónovej populácie, žije tiež pod hranicou chudoby. Stabilite nepridávajú ani politické turbulencie. Po minuloročných voľbách trvalo zostavovanie novej vlády viac ako sedem mesiacov. Sú v nej zastúpené všetky politické smery, či náboženské skupiny, vrátane hnutia Hizballáh, ktoré v Sýrii bojuje na strane Bašara Assada, a ktoré je dlhé roky pre západ teroristickou organizáciou a jedným z hlavných nepriateľov susedného Izraela. Svoje záujmy sa tu snažia presadiť aj najväčší svetoví hráči. Rusko, USA, či Saudská Arábia dlhodobo súperia o vplyv v Libanone.

Nayle začali rásť vlasy. Odhodlala sa dokonca zložiť si v škole klobúk, ktorým si všade zakrývala holú hlavu. Aj vďaka spolupráci jej rodičov, si zlepšila známky, začala sa prejavovať, jej celkový stav sa zlepšoval. No rovnováha vojnou poznačenej detskej duše je krehká. V decembri ju vystrašili zvuky ozývajúce sa z kúrenia a znova prišla o vlasy a uzavrela sa. Pravidelná psychologická terapia jej znova pomáha. No aj jej príklad ukazuje, že psychosociálna podpora detských aj dospelých obetí vojny, ktoré majú nezmazateľné šrámy, nielen navonok, ale aj vo svojom vnútri, nie je práca na niekoľko dní, či mesiacov. Často trvá a bude trvať aj roky, kým bude mať aspoň aké také výsledky a umožní ľuďom, ktorým sa podarilo v hrôzach sýrskej vojny zachrániť si aspoň holý život, zapojiť sa do života.

Sú to ľudia, ktorí prežili. Majú tvár a meno. Ostal im len holý život a zranená duša. O ostatné prišli.  Ľudia ako my. Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať.

LIEČIME VĎAKA VÁM

Autor: Denisa Augustínová, operačná riaditeľka MAGNA

Zdroj: Článok bol uverejnený aj ako blog na stránkach denníka SME.