Južný Sudán: Kde si matky nemôžu dovoliť oplakávať svoje dieťa

Po vyprahnutej ceste pomaly kráča postava. Až po chvíli sa ukáže, že k zhluku stavieb sa približuje žena s dieťaťom na rukách. Na prvý pohľad sa nedá odhadnúť jeho vek. Je na kosť vychudnuté a má vysokú teplotu.

Matka s dieťaťom na rukách kráčala z niekoľko hodín vzdialenej osady, aby sa dostala do zdravotného strediska. „Moje dieťa asi nie je dosť silné, aby prežilo, ale prosím skúste to. Ak sa ho nepodarí zachrániť, ďakujem aj za to, že sa pokúsite.” Oplakávať vlastné dieťa si matky v Južnom Sudáne nemôžu dovoliť. Musia šetriť sily, ak neprežije, hodiny ho ponesú naspäť, aby ho pochovali tam, kde sú pochovaní predkovia. Aj takéto príbehy zažívame s kolegami z MAGNA v Južnom Sudáne, kde pomáhame prežiť deťom aj matkám. Podľa odhadov v krajine každoročne zomrie takmer 30.000 detí do päť rokov.

Južný Sudán je zabudnutý kút sveta, ktorý sa občas objaví v televíznych správach. Bulvár ho zaregistroval len preto, že sa tu angažoval herec George Clooney. Najmladšia krajina na svete uprostred afrického kontinentu, ktorú od svojho vzniku väčšinu času zmieta občianska vojna a jej obyvatelia sú neustále ohrození hladom a chorobami. Slovenské médiá si Južný Sudán takmer nevšímajú a to ani v momente, keď medzinárodná organizácia Conflict Armament Research zverejní podrobnú správu o nelegálnych dodávkach zbraní do Južného Sudánu, na ktorý sa vzťahuje embargo OSN. Čo na tom, že sa tu v bojoch objavili náboje, ktoré slovenská firma viezla z Rumunska cez Slovensko, podľa dokladov, do susednej Ugandy.

Dnes v Južnom Sudáne platí krehké prímerie, ale od začiatku vojny 15. decembra 2013, nie je prvé. Štát v rozklade si neplní svoje základné funkcie. Civilisti nie sú v bezpečí, hrozí im smrť v násilnostiach, či znásilnenia. Zdravotný systém Južného Sudánu takmer neexistuje a  závisí od medzinárodnej humanitárnej pomoci. 80 percent zdravotníckych zariadení prevádzkujú zahraničné mimovládne organizácie. Odhaduje sa, že za 5 rokov zahynulo v občianskej vojne takmer 400.000 Juhosudáncov. Viac ako polovicu obyvateľov ohrozuje hlad, státisícom ľudí hrozí hladomor. V krajine žijú asi dva milióny vnútorne vysídlených ľudí a v susednej Ugande, Sudáne, Etiópii, Keni a Demokratickej republike Kongo ďalšie viac ako dva milióny Juhosudáncov, ktorí ušli pred vojnou.

V tábore pre vysídlených neďaleko hlavného mesta Juba sa po blate predierame pomedzi nahusto postavené stany. Biele stanové plachty sú roztrhané, niektoré viac, iné menej. Neďaleko stoja, podlhovasté plechové búdy, táborové latríny pre asi 50-tisíc ľudí, ktorých tu majú chrániť vojaci OSN. Kráčame užšími a užšími uličkami a z megafónu sa v miestnom jazyku ozýva: „Očkovanie pre deti do 5 rokov, tehotné ženy…“ Pracovníci MAGNA zvolávajú ľudí zo stanov na malé priestranstvo. Po chvíli sa k nám zbehlo klbko bosých detí v špinavých tričkách. Ženy dostávajú v tehotenstve životne dôležité očkovanie proti tetanu, deti proti chorobám, ktoré ich môžu zabiť.  Tridsiatnik Peter, vakcinátor MAGNA, sám obyvateľ tábora: „Z krajiny sme ušli keď som mal 6 rokov. Žili sme na severe Kene v utečeneckom tábore Kakuma. Keď sa Južný Sudán osamostatnil vrátil som sa domov. Veril som, že situácia sa zmenila a začneme budovať novú krajinu.“ V oblasti Bentiu, kde žil sa však takmer stal obeťou vraždenia v občianskej vojne a opäť musel ujsť. Do tábora v Jube, kde pomáha svojim krajanom.

Južný Sudán má za sebou ťažkú históriu. V rámci jednotného Sudánu bojovali jeho obyvatelia dlhé roky za samostatnosť. S prestávkami trvala občianska vojna od 50tych rokov až do roku 2005. V roku 2011 sa Južný Sudán oddelil od Sudánu po tom, čo v sa referende za samostatnosť vyslovilo 99 percent ľudí. Mier a nadšenie z nového štátu vydržali len necelé dva roky. Prezident Salva Kiir obvinil svojho vtedajšieho zástupcu z pokusu o prevrat. Boje medzi vládnymi vojakmi a opozičnými jednotkami následne rozpútali občiansku vojnu. Konflikt podnietila politika, no preniesol sa aj medzi etnické skupiny Nuerov a Dinkov. Napriek opakovaným dohodám o mieri, pokračovali ťažké boje až do augusta 2018.

Uprostred Južného Sudánu na ľavom brehu Bieleho Nílu leží oblasť Duk. Aj tu ľudia každý deň bojujú o život. Ohrozuje ich hlad, choroby aj boje. Pracovníci MAGNY mi rozprávali príbehy, na ktoré sa nedá zabudnúť. O deťoch, ktoré prežili vlastnú smrť, keď do ich obydlí vtrhli vojaci a všetkých zabili. Podarilo sa im ukryť v blízkom močiari a odvtedy sú samé, starší súrodenec sa stará o mladších. Živia sa tým, čo nájdu, niekedy aj trávou a lístím. Ženy rozprávajú príbehy o znásilneniach vojakmi. Kto sa bránil toho zastrelili. Ani lúpeže dobytka sa často nezaobídu bez zabíjania a vypaľovania. Nájazdníci s kalašnikovmi v rukách ukradnú dobytok a rodiny, ktoré sa rozutekajú v obave o život po okolí, sa hľadajú ešte aj po niekoľkých dňoch. Prišli aj o to málo, čo mali, zachránili si len holý život.

Mnohí z nich majú pocit, že na nich svet zabudol. MAGNA v okrese Duk otvorila zdravotné centrum. Liečime choré a podvyživené deti a batoľatá, pomáhame pri pôrodoch, či s predpôrodným vzdelávaním, očkovaním, s liečbou závažných stavov podvýživy. S kolegami sa snažíme, aby každý dostal šancu na život.

 V močaristom prostredí, či v stepi žije viac ako 65.000 tisíc ľudí, ďaleko od hlavného mesta Juba. Cesta sem trvá po prašných a blatistých cestách niekoľko dní.  Ak to nestihneme pred obdobím dažďov, zdravotnícky materiál, pomôcky, lieky, či terapeutická strava na liečbu podvýživy sa do oblasti nedostane ďalšie tri mesiace kvôli neprejazdným cestám. Občianska vojna poškodila alebo zničila všetko – základné služby a infraštruktúru. Kým neexistovalo zdravotné stredisko MAGNA ľudia z Duku museli kráčať k najbližšej základnej lekárskej pomoci aj viac ako 6 hodín. Niektorí so slzami v očiach rozprávajú príbehy, ako po rozšírení informácie o našom zdravotnom stredisku, putovali tri dni. Iní zablúdili a cesta im trvala viac ako 6 dní.

Pre nás žijúcich v Európskom bezpečí a blahobyte je nepredstaviteľné, aby sme išli do nemocnice tak dlho. Rovnako ako neexistencia základných zdravotníckych služieb kdekoľvek a kedykoľvek. O bezpečnosti, prístupe k pitnej vode, toaletách ani nehovoriac.

Nám v MAGNA záleží na tom, aby aj po piatich rokoch od začiatku občianskej vojny, ľudia uprostred Južného Sudánu vedeli, že ich životy stoja za to, aby sme ich zachránili. Že ženy s deťmi, napríklad v okrese Duk, pre nás nie sú len zabudnuté čísla v štatistikách humanitárneho systému. Snažíme sa a aj naďalej sa budeme snažiť, aby matky nemuseli premýšľať, či si môžu dovoliť oplakávať svoje choré alebo zomierajúce deti, ale aby ich oplakávať nemuseli, pretože im zachránime život.

LIEČIME VĎAKA VÁM

Autor: Denisa Augustínová, operačná riaditeľka MAGNA

Zdroj: Článok bol uverejnený aj ako blog na stránkach denníka SME.